Navštívili sme dediny novopokrstencov, ktorí pred niekoľkými rokmi prijali kresťanské sviatosti. V tejto časti krajiny nebývajú Portugalci, lebo je veľmi neúrodná a chudobná. Domorodí kresťania nemajú kňazov a nevedia nič, len to, že sú kresťanmi. Niet nikoho, kto by im konal bohoslužby, nikoho, kto by ich naučil Vyznanie viery, Otčenáš a Zdravas’ a prikázania Božieho zákona.
Ešte som sa nezastavil, odkedy som sem prišiel. Usilovne chodím po dedinách a obmývam svätou vodou všetky deti, ktoré ešte neboli pokrstené. Takto som zachránil veľké množstvo detí, ktoré, ako sa hovorí, nevedeli rozlíšiť pravú ruku od ľavej. Deti ma nenechali ani pomodliť sa breviár, ani najesť sa a odpočinúť si, kým som ich nenaučil nejakú modlitbu. Vtedy som začal chápať, že takým patrí nebeské kráľovstvo.
A pretože som takéto nábožné žiadosti odmietnuť bez hriechu nemohol, začal som so Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému a vštepoval som im Apoštolské vyznanie viery, Otčenáš a Zdravas’, Mária. Zbadal som u nich veľké nadanie. Keby bol niekto, kto by ich naučil kresťanským prikázaniam, nepochybujem, že by z nich boli vynikajúci kresťania.
Veľmi mnohí v týchto krajoch nie sú kresťanmi len preto, že niet nikoho, kto by ich kresťanmi urobil. Veľmi často mi napadá, že by som mal pobehať po európskych univerzitách, najmä po parížskej, a všade kričať ako blázon, vyzývať tých, čo majú viac učenosti ako lásky: „Ach, aké nesmierne množstvo duší sa nedostane do neba a budú zatratené!“
Kiežby sa o toto aspoň toľko starali ako o svoje štúdiá, aby mohli vydať Bohu počet zo svojich vedomostí a zverených talentov.
Mnohí z nich by sa pohnutí touto myšlienkou oddali rozjímaniu o Božích veciach, a tak sa cvičili počúvať, čo v nich hovorí Pán, zanechali by ľudské túžby a ohľady a celí by sa odovzdali Božej vôli a pokynom. Z hĺbky duše by volali: „Tu som, Pane; čo chceš, aby som urobil?“ Pošli ma, kam sa ti páči, hoc aj do Indie.
Ešte som sa nezastavil, odkedy som sem prišiel. Usilovne chodím po dedinách a obmývam svätou vodou všetky deti, ktoré ešte neboli pokrstené. Takto som zachránil veľké množstvo detí, ktoré, ako sa hovorí, nevedeli rozlíšiť pravú ruku od ľavej. Deti ma nenechali ani pomodliť sa breviár, ani najesť sa a odpočinúť si, kým som ich nenaučil nejakú modlitbu. Vtedy som začal chápať, že takým patrí nebeské kráľovstvo.
A pretože som takéto nábožné žiadosti odmietnuť bez hriechu nemohol, začal som so Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému a vštepoval som im Apoštolské vyznanie viery, Otčenáš a Zdravas’, Mária. Zbadal som u nich veľké nadanie. Keby bol niekto, kto by ich naučil kresťanským prikázaniam, nepochybujem, že by z nich boli vynikajúci kresťania.
Veľmi mnohí v týchto krajoch nie sú kresťanmi len preto, že niet nikoho, kto by ich kresťanmi urobil. Veľmi často mi napadá, že by som mal pobehať po európskych univerzitách, najmä po parížskej, a všade kričať ako blázon, vyzývať tých, čo majú viac učenosti ako lásky: „Ach, aké nesmierne množstvo duší sa nedostane do neba a budú zatratené!“
Kiežby sa o toto aspoň toľko starali ako o svoje štúdiá, aby mohli vydať Bohu počet zo svojich vedomostí a zverených talentov.
Mnohí z nich by sa pohnutí touto myšlienkou oddali rozjímaniu o Božích veciach, a tak sa cvičili počúvať, čo v nich hovorí Pán, zanechali by ľudské túžby a ohľady a celí by sa odovzdali Božej vôli a pokynom. Z hĺbky duše by volali: „Tu som, Pane; čo chceš, aby som urobil?“ Pošli ma, kam sa ti páči, hoc aj do Indie.
Komentáre